Strach

Pred peršim brodom, jarku Middle Yuba, mal zlatokop Bill pohodlny tabor. Nemušel čekac pokeľ spadne dolu voda, žebi mohol prisc z motorom do tabora, jak mi co sme taboreli na druhim, trecim abo štvartym brodze. Z prameňa spuščel ruru az do provizornej kuhni, mal tam stol, stolički a pulno mesca dookola. Bul to veľki chlop z veľkim rotvajlerom co mal v sebe i vilču krev. Zbraňoch mal jak muničny sklad a furt mal gver po ruke a potom mal ešči jednu vec co ja u chlopa nemožem tolerovac a to je strach.V tym strachu sebe vimišľal neuveriteľne prihody, ktore mi hutorel, ked sme še stretli. Často začal zo slovami- coška chodzelo okolo mojeho tabora v noci. Potom začal spominac všelijakich uchilnych sadistoch, pumi, dokonca i tvoroch z UFO. Po čaše, už som neverel ani to co še mu kdze tu i naisce stalo. Vidzel som napriklad, že ked psi začuli pumu, ta takoj prišli ku svojemu panovi. Bill mi povedal, že jeho pes viražel za pumu do lesa a že čul jak še biju. Uverel som mu až ked mi ukazal psa. Fajne bul dobity.

Bill kediška robel policajta v Detroidze, ta poznal veľo kriminalnikoch. V tabore nechcel bic sam, ta občas ich zavolal do tabora, ale rižovane zlata češka robota, ta dluho nevitrimali. Raz Bill donesol vecej pijatyki jak običajne. Začal se ščežovac na Grega a hutorel hlopom, jaki to plany človek, bo Bill chcel zabrac totu časť jarku co patrela Gregovi. Došlo to až tak daleko, že jeden z chlopoch schmatol Billovu pušku s tym ze on Grega zabije a Bill budze mac pokoj od neho. Začal še pitac dze Greg tabori, ale naščesce Billovi ešči mozeg kus fungoval a jakoška se mu podarelo hlopa ucišic.

Odkedy Bill prišol do našej doliny, ta už tam nebula taka pohoda jak pred tym. Pošilal na Grega lesnu policiu a robel šicko možne, že bi ho s tamac dostal het. Zlatokopove še rozdzeleli na dva tabori, bo i Bill mal paru kamaratoch. Vypatra, že lem za to še nic važneho nestalo, bo za Gregom bulo vecej ľudzi jak za Billom. Ja še dostal medzi dva mlinske kamene bo ja bul Gregov kamarat a Bill bars chcel bic moj kamarat, ta nemal som sili chovac še k nemu nepracelski.
Dufam, že teraz po veľo rokoch, ked še pujdzem znovu kuknuc na totu krasnu dolinu, ta zaš tam budze toten raj do ktoreho som raz prišol a doteraz v nim žijem, bo na take coška še neda zapomnuc.