Laco Sedlák
Laca Sedláka, pôvodom zo Solivaru, môžeme bez nadsádzky nazvať slovenským Jackom Londonom. Ked v roku 1969 emigroval do USA, usadil sa v štáte Oregon – v jeho hlavnom meste Portlande. Aj ked bol vyštudovaný stavbár, prijal miesto vodiča kamióna a celé roky križoval šíru severoamerickú krajinu. Až si jedného dňa v pamätnom roku 1983 povedal – dosť! Práca je síce šľachetná činnosť, ale nikto by nemal zabúdať vzdať sa kvôli nej života. Život treba jednoducho žiť a nie ho márniť dennodennou otrockou prácou! Nakúpil si potrebnú výstroj a sám, len s jednym kamarátom odišiel v starej káre na Aljašku, aby tam na vlastnej koži vyskúšal dobrodružný život zlatokopa.
Odvtedy sa Aljaška a územie Yuconu stali jeho druhým domovom. V zime brázdil cesty kamiónom, ostatok roka hľadal zlato a naplno si užíval krás týchto človekom málo zasiahnutých kútov divokej prírody. Svoje zážitky popísal v úspešnej knihe Priateľstvo ohňa, ktorá vyšla vo vydavateľstve Dino hádam pred 10 rokmi...
S príchodom dôchodkového veku sa Laco Sedlák vrátil späť na Slovensko, no nevydržal tu dlho. Pred rokom odišiel znova za more a nadviazal na svoj predošlý spôsob života – znova trávi väčšinu času na náleziskách zlata a v zimných mesiacoch jazdí. Pozoruje ľudí, ich správanie, túžby a smútky v toku rieky, ktorá sa volá ŽIVOT. Ľudí nie celkom konvenčných...skôr takých, ktorých dravý prúd vyhodil občas na breh, občas ich strhol pod skaly a dôkladne poomieľal a teraz na drsných miestach Aljašky hľadajú stratenú rovnováhu v náručí prírody. Z pohľadu človeka pevne ukotveného v stereotype rodiny, práce a oddychu sú títo ľudia čudní, možno asociálni – nie však z nadhľadu Laca Sedláka, ktorý má pre nich pochopenie a dáva im dostatok priestoru na to, aby ukázali, že v nich stále klíčia semená ľudskosti a spolupatričnosti. Drsný jazyk, ktorý vo svojich príbehoch používa, celkom harmonizuje s drsnosťou prostredia, v ktorom sa odohrávajú. A kedže Laco si okrem pozitívneho vzťahu k Skovensku a Prešovu uchoval aj krásnu šarištinu, požiadali sme ho, aby príbehy, ktoré budeme vo Večerníku na webovej stránke OZ ŠARIŠ69 uverejňovať raz mesačne, písal v našom nárečí s jemu vlastným humorom a so všetkou šťavou jeho výrazov. Dnes vám ponúkame jeho prvý príbeh - GREGORY.
